Ako som začal patinovať
Dlhé roky som mal odložené vozne v pôvodných obaloch, aby sa nepoškodili, kým príde ich veľký deň a začnú jazdiť po koľajisku. Neporušené, panensky nedotknuté. Potom som raz jedného dňa uvidel niekde na koľajisku vozne zašpinené opotrebovaním. Špinavé, hrdzavé, odreté, postriekané sprejmi, graffitmi, no hrozná predstava, že si dá niekto takú námahu a tie krásne, nové modely takto "zničí". Istú dobu som to akosi nevedel pochopiť, ale keď som videl koľajisko, kde bolo všetko kompletne napatinované, tak som si uvedomil, že sa bavíme o napodobení reality a realita nikdy nie je taká, že všade vôkol sú iba nové, nepoškodené veci. Tak som sadol za internet a začal študovať. Zistil som, že tento obor je veľmi rozsiahly a človek si má z čoho vyberať a hlavne do akých podrobností sa chce dostať. V neposlednom rade ide aj o čas, ktorý chceme tejto činnosti venovať. Patinovacích metód je veľa. Od jednoduchých, lacných a rýchlych až po krkolomne zložité, nákladné na čas, peniaze, výbavu a hlavne zručnosť.
Patina, (medzi anglicky hovoriacimi modelármi sa používa výraz "weathering"), je poškodenie povrchu predmetu časom, počasím, mechanickým poškodením a opotrebením, vytvorením rôznych povlakov na materiáloch spôsobených oxidáciou, prachom, špinou, ich kombináciami, či inými vplyvmi. Stručne povedané, povrch mení časom farbu, štruktúru a čiastočne aj tvar. V modelovom svete sa na znázornenie patiny používajú mnohé techniky, a skôr, než si všetky naštudujeme, treba si vybrať jednu, jednoduchú a s tou začať.
Ja som si vybral pre začiatok metódu náteru mierne riedenou tmavou olejovkou a následným otieraním povrchu handričkou a tyčinkami do uší. Farba zostáva na menej prístupných miestach, zvyšok otierame dovtedy, kým nie sme s výsledkom spokojní. Hrdza na streche vagóna je znázornená podobnou technikou, farbou hrdze a následným tupovaním polosuchým štetcom na vytvorenie nerovnakých hrdzavých plôch. Metóda je veľmi jednoduchá, treba sa s tým len trošku pohrať a výsledok je uspokojujúci.
Iná, možno ešte jednoduchšia metóda, je ponoriť predmet (vagón) do rozriedenej farby, vybrať a nechať vyschnúť. Efekt bude závisieť na hustote farby, prípadne na počte zopakovaní. Pozrieť si ju môžte tu.
Keď máme základný povrch pripravený, máme priestor na ďalšiu úpravu - tak bežnú v dnešnej dobe - a tou je graffiti. Najjednoduchší spôsob je zakúpiť si hotové nálepky a chvíľa práce nám umožní získať takýto výsledok:
Na záver treba povedať, že najväčší význam tejto činnosti, bolo prekonať obavu, že to nezvládnem. Preto som si vybral ten najhorší vagón z môjho vozového parku, aby ho nebolo škoda, keby to nevyšlo. Musím však povedať, že ma výsledok pozitívne prekvapil a nakopol do ďalšej práce a tou bola úprava budovy, ale o tom už v inom článku.